Asi okolo otepľovanie v Grónsku hovorí, peľ

peľ nesený vetrom a toku rieky klesá v pobrežných oblastiach oceánu, kde je uložený v sedimentoch. Analýza kolóny pôdy, ktoré boli zhromaždené v severnej časti Atlantického oceánu, na juhozápade Grónska, ukázala, že v priebehu posledných milión rokov sa počet peľu a jeho zloženie sa líši v závislosti na stave klímy. Minimálne množstvo peľu detekovaná v týchto vrstiev, ktoré zodpovedajú glaciations a maximálny - na tie, ktoré vznikajú v relatívne teplej interglacials. Študovať zloženie peľu ukázala, že aspoň pri silnom oteplení, ku ktorému došlo pred asi 400.000 rok, ktorý je zdrojom peľu boli stromy, ktoré rástli v tomto okamihu na juhu Grónska.
V poslednej dobe sa často písať o tom, že vrstva ľadu Grónska taví a prúd roztápajúcich do oceánu prispieva k jeho úrovni. Oveľa menej je známe o stave grónskych ľadovcov v minulosti, aj keď je samozrejme zmenilo po globálnej zmeny klímy, striedajúci chladenie a otepľovanie.
Kanadskí vedci Anna Devernal (Anne De Vernal) a Claude (Claude HILLAIRE-Marcel) Hilaire-Marcel z Centra pre štúdium geochemie a geodynamiku na University of Quebec (Montreal) sa pokúsil zrekonštruovať zaľadnenia Grónska prostredníctvom nepriamych dôkazov, analyzuje množstvo a zloženie peľu a spór Fall do oceánu od pevniny a hromadiť v sedimentoch. V prípade, že doba interglaciálu na juhu Grónska rastú ihličnaté lesy, množstvo peľu v príslušných vrstvách sedimente bola významne zvýšená.
Hlavný materiál bol získaný od stanice hlbinné číslom 646, ktorý sa nachádza v severnej časti Atlantického oceánu, juhozápadne od južného cípu Grónska. Analyzovali sme top 76 metrov vklady, čo zodpovedá milión rokov od tejto chvíle. O vyskytujúce sa v tejto dobe veľkých chladenia a otepľovanie bola posudzovaná podľa relatívneho nadbytku 18O ťažkých izotopov kyslíka v škrupinách Neogloboquadrina pachyderma - najpočetnejších druhov foraminifera (škrupiny prosteyshih- pozri tiež foraminifera.) Severnom Atlantiku.
Metóda je založená na skutočnosti, že keď glaciations do morskej vody sa zvyšuje koncentrácia molekúl obsahujúcich ťažký kyslíka izotop 18O, sa odráža v kyslíka izotopového zloženia v kalcit forme, z ktorých ich plášť foraminifera. Ocean 18O izotop obohatenie je vzhľadom na to, že voda odparí z povrchu a uniesť vetrom na pozemku (ktorá spadá vo forme zrážok) nie je vrátený späť do odtoku, ak vyhlásený ľadovec. Vzhľadom k tomu, molekuly vody s ťažkým izotopom 18O transformovaný do páru ťažšie, než je obvyklé molekúl s ľahkým izotopom 16O, obsah sa zvyšuje v molekulách oceáne s 18O. Keď otepľovanie klímy a topenia ľadovcov vody obsahujúce prevažne 16o, sa vracia do oceánu.
V poslednej dobe sa často písať o tom, že vrstva ľadu Grónska taví a prúd roztápajúcich do oceánu prispieva k jeho úrovni. Oveľa menej je známe o stave grónskych ľadovcov v minulosti, aj keď je samozrejme zmenilo po globálnej zmeny klímy, striedajúci chladenie a otepľovanie.
Kanadskí vedci Anna Devernal (Anne De Vernal) a Claude (Claude HILLAIRE-Marcel) Hilaire-Marcel z Centra pre štúdium geochemie a geodynamiku na University of Quebec (Montreal) sa pokúsil zrekonštruovať zaľadnenia Grónska prostredníctvom nepriamych dôkazov, analyzuje množstvo a zloženie peľu a spór Fall do oceánu od pevniny a hromadiť v sedimentoch. V prípade, že doba interglaciálu na juhu Grónska rastú ihličnaté lesy, množstvo peľu v príslušných vrstvách sedimente bola významne zvýšená.
Hlavný materiál bol získaný od stanice hlbinné číslom 646, ktorý sa nachádza v severnej časti Atlantického oceánu, juhozápadne od južného cípu Grónska. Analyzovali sme top 76 metrov vklady, čo zodpovedá milión rokov od tejto chvíle. O vyskytujúce sa v tejto dobe veľkých chladenia a otepľovanie bola posudzovaná podľa relatívneho nadbytku 18O ťažkých izotopov kyslíka v škrupinách Neogloboquadrina pachyderma - najpočetnejších druhov foraminifera (škrupiny prosteyshih- pozri tiež foraminifera.) Severnom Atlantiku.
Metóda je založená na skutočnosti, že keď glaciations do morskej vody sa zvyšuje koncentrácia molekúl obsahujúcich ťažký kyslíka izotop 18O, sa odráža v kyslíka izotopového zloženia v kalcit forme, z ktorých ich plášť foraminifera. Ocean 18O izotop obohatenie je vzhľadom na to, že voda odparí z povrchu a uniesť vetrom na pozemku (ktorá spadá vo forme zrážok) nie je vrátený späť do odtoku, ak vyhlásený ľadovec. Vzhľadom k tomu, molekuly vody s ťažkým izotopom 18O transformovaný do páru ťažšie, než je obvyklé molekúl s ľahkým izotopom 16O, obsah sa zvyšuje v molekulách oceáne s 18O. Keď otepľovanie klímy a topenia ľadovcov vody obsahujúce prevažne 16o, sa vracia do oceánu.
Čo sa šepká kvety?
Globálne otepľovanie škodlivý vplyv na rastliny
Globálne otepľovanie
Space peľ počasia!
Južný pól môže byť "oázou života"
Peľ pod mikroskopom
Otepľovanie v Arktíde spôsobené ľuďmi
Vzhľadom k topenia ľadu Antarktídy rastie
Samičie kvety vybranými partnermi molekulárnej podpis
Zem sa zahreje o 0,4 stupňov
Amazon jungle ruiny čistý vzduch
Klimatické otepľovanie fúkané antarktického potravinového reťazca
Lesy, ktoré znesú oheň
"Ozónová diera" bráni oceánu absorbovať oxid uhličitý
Dinosaury ňuchania orchidey
Predtým potiahnuté Greenland lesy
Rozloha arktického morského ľadu klesla pod minimum v roku 2005
Za prvých 125.000 rokov severného pólu sa stala ostrovom
Globálne hladina mora do roku 2100 zvýši o menej ako 2 metre
Tropické búrky sú rozšírené v dôsledku zvýšenia teploty vody
Najstaršie dažďový les zabitá globálnym otepľovaním